Bez servítky

Stalo sa už tradíciou, že 11.apríla sa Slovensko stáva krajinou žltých narcisov. Verejne prezentujeme našu spoluúčasť s ľuďmi chorými na onkologické ochorenia a zároveň prostredníctvom verejnej zbierky prispievame na pomoc tým, ktorí ju potrebujú. Narcis sa stal symbolom boja proti rakovine. Tohoročné motto dňa narcisov znie:

Na koho myslíš, keď si pripínaš narcis?

Ja osobne musím skonštatovať, že bohužiaľ na veľa ľudí. Niektorí už medzi nami nie sú, niektorí statočne bojujú, a ja mám to šťastie, že poznám aj takých, ktorí tento boj vyhrali. Myslím na nich všetkých. Všetkých ich obdivujem, a zároveň sa skláňam aj pred dobrovoľníkmi a organizáciami, ktoré sú nápomocné v týchto ťažkých životných skúškach.

Ale myslím tiež na niečo iné.

Som pyšná, že práve slovenskí vedci Filip Rázga a Veronika Némethová vynašli prelomový spôsob liečenia onkologických ochorení, ktorý je šetrnejší k organizmu a umožňuje efektívnejšie liečiť napadnuté bunky.

Znie to tak krásne, že? Dvaja slováci, ktorým bolo umožnené pracovať na svojom projekte na pôde SAV.  Vlastne by to bolo krásne, keby…..

Keby nebolo nenažranosti….

Keby neboli choroby biznisom….

Keby sa aspoň v takýchto prípadoch nepolitizovalo….

Keby mali všetci ľudia chrbtové kosti…

Asi by to nebolo Slovensko, keby namiesto slávy, uznania a podpory štátu, nemuseli títo dvaja mladí, slovenskí vedci čeliť machináciám, ohováraniu a pokusu o zbavenie vlastníctva vynálezu. Je úplne evidentné, že „niekto“ mal ohromný záujem ich prácu svojim konaním potopiť. Ale prečo? Nebojujeme vari proti rakovine? Nepodporujeme tímy vedcov práve za týmto účelom? Ale áno, len by bolo fajn, keby spoločensky i finančne zapršalo len správnym osobám. Aký veľký „chtíč“ sa asi vyvinul po tomto patente, keď štatutár Ústavu polymérov bol schopný falšovať dôkazy, a dal tým do talónu celú svoju kariéru? Podľa mňa je odpoveď jasná – PENIAZE!

Ešte menej pochopiteľnejšie však je, prečo, keď už tak veľmi chcel tento človek dokázať, že vynález patrí SAV, zároveň nemal záujem na ňom ďalej pracovať, ani sa uchádzať o patent v zahraničí. Súdiť sa o niečo, čo nechcem? To je predsa blbosť. Iba ak by bolo v hre niečo ešte väčšie, napríklad ešte väčšie peniaze. Zaplatila by nejaká veľká farmaceutická spoločnosť za takýto vynález? Určite áno. A nie len, že by zarobila neskutočné peniaze na jeho patentovaní, paralelný tok ziskov by plynul z predaja liečiv vyvinutých priamo na tento spôsob liečby.

Teoreticky by to tak mohlo byť.

Prečo vrana kráka ?

Zrejme preto, aby niečo múdre zvestovala svetu. Prečo sa však sám Ján Benčík, ocenená to Biela vrana mal potrebu negatívne rozpisovať o vedcovi, ktorého prínos pre ľudstvo je už dnes nespochybniteľný, tak to si naozaj neviem vysvetliť. Teda aspoň logicky. Alebo názorová platforma určuje, kto môže zachraňovať životy, a kto nie? Nuž, do takéhoto uvažovania ja nevidím. Možno je za tým, niečo viac.

Happy-end

Úprimne povedané, neverila by som, že sa Filipovi a Veronike podarí zvíťaziť. Našťastie sa tak stalo. Nielen, že vtedajší štatutár bol prinútený priznať falšovanie dôkazov a to, že vynález patrí výhradne im, ale o  jeho aktivity v tomto spore sa začala zaujímať aj NAKA. Nie nadarmo sa vraví, že kto seje vietor, žne búrku. Verím, že spravodlivosti bude, ako sa hovorí „Učinené za dosť“.

Veď využívať takto významný vynález na politické, alebo osobné žabomyšie vojny je úbohé. A snažiť sa získať osobný prospech na úkor pacientov a autorov, tak to je už úplne prerazené dno.

Preto, myslime prosím na tých, ktorí našu podporu potrebujú, ale nezabúdajme a aspoň morálne podporme aj tých, ktorí svoj čas venujú vyvíjaniu liekov a spôsobom liečby. Aj oni sú žltý narcis – oni sú nádej.